Je možné, že ste sa už ocitli v situácii, kedy vám niekto iný poškodil vozidlo, ale aj plot alebo dom, ale poisťovňa vám nepreplatila celú faktúru za opravu alebo vám vyplatila zarážajúco nízku cenu pri tzv. totálnej škode. Vznikol tak paradoxný, či výstižnejšie absurdný stav, kedy vy ste neporušili žiaden právny predpis, ale museli ste na pochybenie iného doplácať, pretože vaša škoda nebola uhradená v celom rozsahu.

Ak vám niekto spôsobí škodu prevádzkou motorového vozidla – či už na vašom vozidle alebo napríklad aj na vašom plote či budove – poisťovne postupujú podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu škodu. Tým sa aj odlišuje plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „povinné zmluvné poistenie“), od plnenia z havarijného poistenia, pretože pri likvidácii a stanovení výšky poistného plnenia pri havarijnom poistení sa vychádza v prvom rade z poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní, ktoré stanovujú spôsob výpočtu plnenia, a teda aj jeho výšku. Pri havarijnom poistení ide totiž o zmluvný vzťah medzi vami a poisťovňou, kým pri plnení z povinného zmluvného poistenia hovoríme o vzťahu zodpovednostnom, kedy sa pri likvidácii poistnej udalosti postupuje podľa právnych noriem upravujúcich zodpovednosť za škodu.

Zhodnotenie vozidla vplyvom opravy

Aký postup poisťovne, respektíve akú výšku náhrady možno očakávať v prípade, keď vám niekto spôsobí škodu na motorovom vozidle? Pokiaľ máte poškodené nové vozidlo, vašou škodou budú náklady na jeho opravu a uvedenie do pôvodného stavu. Poisťovňa vám teda preplatí celú faktúru za opravu. Ak vám však niekto poškodil staršie vozidlo, poisťovňa vám od nákladov na opravu odpočíta tzv. zhodnotenie vozidla (laicky nazývané aj amortizácia), ku ktorému malo dôjsť v dôsledku namontovania nových dielov do staršieho vozidla. Poisťovne vychádzajú z Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že poškodenému sa uhrádza skutočná škoda, pričom sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Ak teda v čase vzniku škody malo vaše vozidlo päť rokov a v rámci opravy došlo k výmene päťročných súčastí za nové, automaticky malo dôjsť k celkovému zhodnoteniu vozidla v dôsledku namontovania nových náhradných dielov. Takýto výklad podáva aj judikatúra najvyššieho súdu z minulého storočia a poisťovňa na ňom zakladá svoju likvidáciu poistných udalostí z povinného zmluvného poistenia.

Pýtate sa, či poisťovne postupujú skutočne správne? Na zodpovedanie tejto otázky je vhodné najskôr si ozrejmiť, čo platné právo pokladá za „škodu“. Pojem „škoda“ sa definuje ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a predstavuje rozdiel medzi majetkovými hodnotami poškodeného pred a po poškodení určitej veci. V praxi to znamená, že v prípade opraviteľných poškodení vozidla sú síce škodou náklady na jeho opravu, ale pokiaľ ide o vozidlo staršie, namontovaním nových náhradných dielov sa má zhodnotiť, a ak by sa od nákladov na opravu neodpočítalo toto zhodnotenie, poškodený by sa bezdôvodne obohatil, pretože popri nákladoch na opravu by „získal“ aj majetkové hodnoty zodpovedajúce zhodnoteniu vozidla. Ak však poisťovňa z nákladov na opravu odpočíta zhodnotenie, poskytne vám náhradu celej škody, keď došlo k zmenšeniu vášho reálneho majetku práve o sumu zodpovedajúcu „amortizácii“?

Popísaný a zaužívaný postup poisťovní je však v súčasnosti čoraz intenzívnejšie popieraný judikatúrou všeobecných súdov, ktoré začínajú poškodeným subjektom priznávať aj sumu vyčíslenú ako zhodnotenie vozidla vplyvom opravy. Vychádzajú najmä z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z roku 2008, ktorý prvýkrát zo svojej pozície vyslovil názor, že nemožno automaticky takýmto spôsobom určovať výšku skutočnej škody pri poškodení staršieho vozidla. Aby výklad zákona smeroval k spravodlivému výsledku, musí totiž náhrada škody poskytnutá v peniazoch zohľadňovať všetky prostriedky, ktoré poškodený vynaložil na opravu vozidla. Navyše toto takzvané zhodnotenie vozidla je poškodenému vnútené, nezavinil si ho sám, a preto ho nemožno znevýhodňovať tým, že sa naňho prenesie bremeno úhrady časti škody, ktorú mu spôsobil niekto iný porušením právnych predpisov. Je potrebné tiež vziať do úvahy skutočnosť, že každé vozidlo opravené v dôsledku havárie, stráca na svojej trhovej hodnote.

Totálne škody a predajné zvyšky vozidla

V prípade totálnych škôd, kedy náklady na opravu poškodeného vozidla prevyšujú jeho hodnotu, poisťovňa vypočíta plnenie tak, že od hodnoty vozidla pred nehodou odpočíta hodnotu tzv. použiteľných (predajných) zvyškov.

Ak vaše vozidlo malo v čase poistnej udalosti hodnotu napr. 10 000 EUR, náklady na opravu boli podľa priemerných cien autorizovaných opravcov stanovené na 10 500 EUR, a hodnotu predajných zvyškov vypočítala poisťovňa na sumu 4 000 EUR, dostanete náhradu škody len vo výške 6 000 EUR. Postup poisťovní pri ohodnocovaní použiteľných zvyškov je však vždy potrebné podrobiť detailnému preskúmaniu.

V prvom rade z dôvodu existencie platnej právnej úpravy v oblasti nakladania s odpadmi (zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch vo väzbe na zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách), v zmysle ktorej, pokiaľ máte vozidlo nespôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách, musíte ho vyradiť z premávky. Na vyradenie svojho vozidla z premávky na pozemných komunikáciách najskôr potrebujete potvrdenie subjektu oprávneného na spracovanie starých vozidiel, že ste vozidlo odovzdali na spracovanie. Zákon o odpadoch však hovorí, že pri odovzdávaní starých vozidiel ste povinní odovzdať tzv. kompletné staré vozidlo, pod ktorým sa rozumie vozidlo, ktoré má minimálne 90 percent z hmotnosti vozidla pri jeho uvedení na trh a ktoré zároveň obsahuje motor, prevodovku, nápravu a karosériu. Ak teda poisťovňa ako použiteľný zvyšok ohodnotí aj motor, prevodovku, nápravu a/alebo karosériu, a/alebo zvyšky o hmotnosti viac ako 10 percent vozidla, neposkytne vám skutočnú škodu v súlade s Občianskym zákonníkom. Tieto súčasti vozidla speňažiť ani inak využiť nemôžete, pretože ich musíte ponechať vo/na vozidle pri jeho odovzdaní na spracovanie.

Samotné ohodnotenie predajných zvyškov musí zároveň spĺňať požiadavky tzv. znaleckého štandardu , ktorý stanovuje, že hodnotou predajných zvyškov je ich priemerná výkupná hodnota u predajcov opotrebovaných náhradných dielov. To znamená, že vyčíslená hodnota použiteľných zvyškov musí zohľadňovať aj stav na trhu s opotrebovanými dielmi, čo naberá na dôležitosti práve v súčasnej dobe. Od priemernej výkupnej hodnoty je následne potrebné ešte odpočítať náklady na ich demontáž z vozidla, očistenie prípadne aj preskúšanie.

Zdroj: http://www.auto.pravda.sk/