Aquaplaninng

Zobrazené 3002x
Aquaplanning je pojem označujúci stratu kontaktu medzi pneumatikou a vozovkou. Pri aquaplaningu se stáva vozidlo neovladateľným a chová se ako na ľade. K tomuto javu dochádza pri vysokých rýchlostiach na mokrej vozovke. Pneumatika nestačí odvádzať pomocou drážok v dezéne vodu ležiacu na vozovke a pred pneumatikou sa preto tvorí tzv. vodný klin. Ak zvýšime rýchlosť vozidla alebo vzrastie výška vodného stĺpca, voda sa dostane medzi pneumatiku a vozovku, tým vzniká aquaplaning. Kontaktná plocha medzi pneumatikou a vozovkou sa zmenší natoľko, že kolesá nie sú schopné preniesť dostatočné pozdĺžne (brzdné) ani bočné (vodiace) sily, hrozí nebezpečenstvo šmyku.

picture080picture081

 

Čo robiť pri vzniku aquaplaningu?

V prvom rade je treba si uvedomiť, že aquaplaning sa teoreticky týka každého vozidla, ktoré dokáže prekročiť 80 km/h. Prax je o čosi zložitejšia, lebo na to aby vznikol musí byť splených viacero podmienok. V zásade k nemu však dôjde vždy, otázkou je len pri akej rýchlosti... V drivej väčšine prípadov je aquaplaning záležitosťou jazdy v priamom smere. V zákrute je prakticky neriešiteľný, ale aj výnimočný.

picture093

 

Ako aquaplaning rozpoznať?

  • volant je zrazu veľmi voľný
  • auto nereaguje na jemne zmeny smeru
  • otáčky motora prudko vyletia hore

Ako včas odhaliť hroziaci aquaplaning? Buďte predvídavý, dávajte pozor na akúkoľvek hlbokú vodu, kaluže, koľaje vyjazdené kamiónmi, na pruhy naprieč vozovkou po prudkom daždi. Sledujte stopy vášho automobilu v spätnom zrkadle. Čím sú stopy po pneumatikách zreteľnejšie a trvanlivejšie, tým lepšie. Ak sa ale rýchlo plnia vodou a strácajú sa, treba spomaliť. Samotný nástup aquaplaningu sa prejaví nárazom do volantu. To je okamžik, kedy se dostal vodný klín medzi pneumatiku a vozovku. V tom okamihu rozhodne nebrzdite a netočte volantom. Najlepšie je povoliť tlak na pedál plynu a zošlápnúť spojku, aby sa kolesá uvoľnili. Vodný klin vás okamžite začne spomaľovať a obnoví sa kontakt kolies, preto musia zostať v priamom smere a nebrzdené, inak hrozí roztočenie vozidla a šmyk.

 

Dá sa s aquaplaningom bojovať?

Samozrejme, pri istej rýchlosti vrstve vody na ceste podľahne každé vozidlo. Je však ohromný rozdiel, či je to pri 110, alebo 210 km/h. Prvou rýchlosťou jazdíme za dažďa celkom bežne úplne všetci, tou druhou už snáď len šialenci.

Ak už k aquaplaningu došlo, je potrebné:

  • uvoľniť plynový pedál
  • nebrzdiť
  • nepokúšať sa zatáčať
  • počkať, až sa obnoví kontakt pneumatiky s vozovkou

Pri obnovení kontaktu musia byť kolesá v priamom smere a nebrzdené, inak by mohlo dôjsť k roztočeniu vozidla vplyvom rozdielnych adhéznych síl na jednotlivých kolesách. Našťastie spomínaný vodný klin spôsobuje veľké navýšenie valivého odporu, preto vozidlo po ubraní plynu pomerne rýchlo spomaľuje. 

 

Vznik aquaplaningu najviac ovplyvňujú tieto faktory:

  • rýchlosť vozidla,
  • výška vodného stĺpca,
  • hĺbka dezénu a jeho tva (problém začína pri cca 5 mm a 10 m),
  • tlak v pneumatikách,
  • staré a zjazdené pneu (dezén pod 3 mm je hazard),
  • široké pneu
  • ľahšie vozidlo,
  • štruktúra a materiál povrchu (betón je voči koľajám odolnejší),
  • podhustené pneu.

 

Anti aquaplaningové opatrenia:

  • nejazdiť v koľajách s vodou
  • nižšia rýchlosť
  • dostatočne hlboký dezén (min. 4 mm)
  • správne hustenie/jemné prehustenie (podhustenie je veľmi nebezpečné!)
  • ťažšie vozdilo
  • užšie pneu (tie sú však horšie na mokrom a suchom povrchu)

 

Čo robiť/nerobiť?

  • nepanikáriť a nebrzdiť ani netočiť volantom! Brzdenie aj snaha o zmenu smeru jazdy spôsobia v prípade kontaktu jedného kolesa, jednej strany vozidla neriešiteľný šmyk! Ak je brzdenie nevyhnutné (kvoli prekážke) treba tak urobiť postupným prerušovaným prišliapavaním pedálu, nie dupnutím. Treba ubrať plyn (na automate) alebo stlačiť spojku a počkať s volantom rovno kým rýchlosť pod vplyvom odporov (vody, valenia, vzduchu) klesne natoľko, že kolesá sa znova chytia.

 

Ako poznať dobré mokré pneumatiky, ktoré najlepšie odolajú aquaplaningu?

 Kvalitní dezén do dažďa sa laicky pozná podľa masívnych drážiek vo vzory pneumatiky. Tieto drážky odvádzajú vodu zo stopy k jej okrajom. Nasledujúci obrázok ukazuje, ako sa zmenšuje kontaktná plocha medzi pneumatikou a vozovkou s rastúcou rýchlosťou automobilu.

picture082

 

Vznik aquaplaningu u novej pneumatiky pri jazde po vodnom stĺpci 5 mm

Ďalšia tabuľka ukazuje vplyv opotrebenia pneumatík, resp. hĺbky dezénu a rýchlosti vozidla na veľkosť kontaktnej plochy medzi pneumatikou a vozovkou.

picture083

Veľkosť kontaktnej plochy medzi vozovkou a okolím má veľký vplyv na jazdné vlastnosti a dĺžku brzdnej dráhy. Malá hĺbka dezénu teda môže v kritických situáciách rozhodovať o nehode! Dĺžka brzdnej dráhy u pneumatík na hrane životnosti je dvojnásobná oproti brzdnej dráhe nové pneumatiky.

picture084

Brzdná dráha na mokrom povrchu (vrstva vody 1,5 mm)   

 

picture085

Brzdná dráha pri silnom daždi (vrstva vody 3,5 mm)

 

picture086

Rýchlosť, pri ktorej vzniká aquaplaning (vrstva vody 3,5 mm)

 

Zdroj: http://www.topspeed.sk, http://cs.autolexicon.net

 

 


REKLAMA