Čo je to autodiagnostika?

Zobrazené 12862x

V súčasnej dobe sú automobily stále viac a viac vybavované elektronickými riadiacimi jednotkami, ktoré majú na starosti nielen riadenie motora, ale aj celý rad ďalších funkcií. Elektronika nielen rozšírila schopnosti a funkcie automobilov, ale umožňuje tiež lepšie určiť prípadnú závadu. Väčšina riadiacich jednotiek v automobiloch je preto dnes vybavená pamäťou závad, do ktorej sa ukladajú informácie o zistených závadách. Je tak možné pomerne ľahko vyhodnotiť i závady, ktoré sa objavujú len sporadicky a inak by sa veľmi ťažko určovali. Pokiaľ sa jedná o závažnejšie závadu, rozsvieti sa spravidla na palubnej doske žltá kontrolka motora, tzv "MIL" (Malfunction Indicator Light), ktorá nezhasne až kým chyba nie je z pamäte závad odstránená.

Pomocou diagnostického konektora vo vozidle je potom možné sa k jednotlivým riadiacim jednotkám v aute pripojiť buď pomocou počítača s príslušným programom alebo pomocou špeciálneho diagnostického prístroja. S týmto vybavením je možné prečítať informácie o prípadných závadách, vykonávať rôzne nastavenia alebo čítať niektoré ďalšie hodnoty, údaje z jednotlivých čidiel a to aj za prevádzky vozidla.

image035

Štandardy v diagnostike, OBD, OBD2 (OBD II, EOBD)

Vzhľadom k tomu, že výrobcov automobilov je veľa, nebol spočiatku žiadny štandard, ktorý by umožňoval, aby jedným diagnostickým prístrojom bolo možné diagnostikovať vozidla rôznych značiek. Každý výrobca si skrátka vymyslel vlastný štandard. Pre takúto diagnostickú funkciu nespĺňajúce žiaden medzinárodný štandard sa niekedy - nie celkom presne - používa súhrnné označenie OBD alebo OBD I.

V deväťdesiatych rokoch však došlo k dohode a bol schválený štandard nazývaný OBD II (On board Diagnostics II).


Rôzne prevedenia kontroliek MIL 

Jeho hlavným zmyslom bolo zaviesť jednotný systém pre automobilovú diagnostiku, ktoré jednak zaručí, že elektronika vozidla sama zistí prípadnú závadu a v naliehavých prípadoch upozorní vodiča rozsvietením žltej kontrolky MIL, alebo tiež "Check Engine" či "Motor do dielne" a súčasne umožní štandardizovanú komunikáciu pomocou servisného prístroja pre efektívnejšie nájdenie a odstránenie závady v servise. V Európe bol následne európskou smernicou 98/69/EC pôvodne americký štandard OBDII prevzatý pod označením EOBD (European onboard Diagnostics). Americké automobily dosahujú štandard OBDII povinne od roku 1996, európské benzínové autá najneskôr od konca roku 2000, zatiaľ čo naftové povinne až od roku 2003. Väčšina výrobcov však štandard OBD II resp. EOBD zaviedla vo svojich vozidlách už o niečo skôr. Rovnako tak ázijské automobilky, ktoré sa z praktických dôvodov k štandardu priklonili tiež, niekedy sa možno stretnúť s označením japonskej varianty JOBD.

Automobily spĺňajúce normu OBDII sú vybavené štandardizovaným konektorom SAE-J1962 (viď. obr), ktorý je umiestnený vo vozidle v dosahu vodiča (spravidla na spodnej strane palubnej dosky či na stredovom paneli).

image036


Konektor OBD II 

Zapojenia:
2 J1850 PWM Bus + alebo J1850 VPW Bus
4 kostra vozidla
5 komunikačné kostra
6 CAN-Bus High (J2284)
7 komunikačná linka K-line (ISO 9141-2)
10 J1850 PWM Bus -
14 CAN-Bus Low (J2284)
15 inicializačné linka L-line alebo 2. K-line (ISO 9141-2)
16 palubné napätie +12 V

Ale POZOR! Konektor na obrázku je niekedy používaný aj v starších vozidlách, ktoré nie sú so štandardom OBD II kompatibilné. To, že vo svojom vozidle nájdete rovnaký konektor, teda ešte nemusí znamenať, že vaše auto je OBD II kompatibilné.

Aby ale jednotnosti a štandardu nebolo príliš, existujú vedľa seba v súčasnosti tri, resp. štyri rôzne varianty hardvérového protokolu pre OBDII. Jedná sa o protokol ISO9141 resp. ISO14230 = KWP2000 (skrátene len "ISO"), ktorý používajú všetky európske, drvivá väčšina ázijských a niektoré americké vozy (najmä DaimlerChrysler), ďalej protokol SAE-J1850-VPW (Variable Pulse Width, skrátene "VPW") používaný koncernom General Motors a DaimlerChrysler pre niektoré americké modely a do tretice protokol SAE-J1850-PWM (Pulse Width Modulation, stratené "PWM") vo vozidlách Ford, a to aj u niektorých európskych modelov. Štvrtou variantom je úplne odlišné hardvérové rozhranie typu "CAN" (Controller Area Network, resp. ISO15765), ktorým budú v blízkej budúcnosti vybavované nové vozidlá, a ktoré je implementované už dnes v niektorých najmodernejších autách, častokráte potom dokonca ešte súčasne so "starým" rozhraním ISO. Americké automobily majú byť povinne vybavované protokolom CAN od roku 2008.

V našich zemepisných šírkach sa asi najčastejšie stretávame s automobilmi koncernu VW (VAG). Moderné digitálne diagnostiku podporujú koncernové vozidlá cca. od konca 80-tych rokov. Automobilky osadzovali najprv diagnostickú zásuvku v motorovom priestore, neskôr v súlade s novými štandardmi sa zásuvka presunula do kabíny. Približne do polovice 90-tych rokov sa používal diagnostický konektor typu "2x2" sa dvoma dvoupinovými zásuvkami, resp. špeciálny guľatý konektor u rady VW LT, zatiaľ čo Škodovky - Favoritmi so vstrekovaním a prvé série Felicie disponovali vlastným plochým konektorom. Od modelu Felicia rv. 95  a viac sa už používa štandardný 16ti pinový OBD II konektor J1962 (pozri vyššie).

Pre diagnostiku vozidiel koncernu VW sa síce používa štandardný prepojovací kábel (ISO9141, ISO14230), ale nad týmto štandardom stojí vlastné komunikácia postavená na protokoloch KWP 1280 au novších modelov tiež KWP 2000. V každom prípade možno povedať, že špecifický štandard pre automobilovú diagnostiku používaný koncernovými vozidlami VW je podstatne bohatší než-li unifikovaný OBDII a poskytuje teda obsluhe ďaleko dokonalejšie možnosti.

image038V značkových servisoch sa pre prácu používajú spravidla diagnostické prístroje VAG 1552 alebo VAS 1551 resp. moderné VAS 5051 a VAS 5052. To isté čo dokážu uvedené prístroje za mnoho desiatok alebo stoviek tisíc, možno však vykonávať pomocou obyčajného počítača, prepojovacieho kábla a príslušného programu. Jedným z najpopulárnejších a najdokonalejších programov je program VAG-COM od firmy ROSS-TECH. Odkazy na tento a ďalšie populárne programy nájdete v sekcii software.

Ďalšou možnosťou ako diagnostikovať automobily - diag. prístroj CarTOOL

image037VW je diagnostický prístroj CarTOOL VAG, ktorý umožňuje prečítať čísla chýb z pamäte závad, zobraziť ich na displeji a následne je vymazať pokiaľ je to požadované. Nespornou výhodou tohto zariadenia je, že nepotrebujete žiadny počítač ani špeciálne káble - proste len pripojíte CTOOLS do diagnostického konektora automobilu. Príjemná je tiež nízka cena. Oproti využitie počítača a programu VAG-COM však ponúka menšie množstvo funkcií. Pre detekciu závady a vymazanie chýb z pamäte závad (zhasne žltá kontrolka motora na palubnej doske) je však plne dostačujúce. Umožňuje diagnostikovať riadiacu jednotku motora, prevodovky, ABS a airbagov.

Mám iné auto - ako spoznám či je OBD II kompatibilné?  

Pre vozidlá iných značiek než koncernu VW je určený diagnostický prístroj CarTOOL OBD-II, ktorý umožňuje vykonávať diagnostiku vozidiel kompatibilných so štandardom OBD II. Ak si nie ste istí či je váš automobil kompatibilný so štandardom OBD II, môžete požiť nasledovné vodítko:

1. Zistite či je Vaše auto vybavené štandardným 16tich pinovým OBD II konektorom
2. Ak máte americké auto, zistite, či na štítku motora je označenie "OBD-II certified"
3. Ak ste označenie na štítku nenašli, ale máte americké auto, od roku výroby 1996, je pravdepodobne OBD II kompatibilný
4. Ak máte európskej alebo ázijskej auto s benzínovým motorom, od roku výroby 2000 a našli ste štandardné 16ti pinový OBD II konektor, auto je pravdepodobne OBD II kompatibilný
5. Ak máte európskej alebo ázijskej auto s dieselovým motorom, od roku výroby 2003 a našli ste štandardné 16ti pinový OBD II konektor, auto je pravdepodobne OBD II kompatibilný
6. Ak nespĺňa vaše auto žiadny z vyššie uvedených bodov, ale nešli ste OBD II konektor, je stále pomerne vysoká šanca, že je OBD II kompatibilný, ale istotu získate až odskúšaním nejakého OBD II diagnostického zariadenia (CarTOOL, diagnostický kábel)

Štítok OBD II
image039 

Zdroj:  http://www.motordiag.cz/info/uvod

 

 


REKLAMA